Z ČOHO MÁŠ STRACH?

 
Ahojte,

z čias, keď som ešte dochádzala do školy, bola v parku v Košiciach anketa. Na veľkom plátne mali čiernou fixkou napísanú túto vetu: Z ČOHO MÁŠ STRACH? Neviem, aký veľký zámer mali s využitím slovíčok strach a fóbia. Pravdepodobne im šlo o to, aby sme povedali hneď prvú vec, ktorá nám napadne. A hoci mňa vtedy nezastavili, ako človek, ktorý číta každý výklad, každé písmo, ktoré ho po ceste postretne, som nad odpoveďou začala premýšľať.

Aby ste si nemysleli, že som nad svojou odpoveďou dlho premýšľala. Vždy, keď čítam nejaký text, nepochytím obsah hneď, ale až na druhé čítanie, pretože na prvýkrát skúmam chyby. #slovenčinár


Je až zarážajúce, že sa odvtedy - a to je už rok - moja odpoveď na túto otázku nezmenila. A teda:
Z čoho máš strach?


Moja odpoveď:
Že sa ráno nezobudím. Mám strach z toho, že sa Boh rozhodne, že ma ráno neprebudí.

Teraz sa to pokúsim vysvetliť. Nie je to strach zo smrti ako taký, ale je to strach z toho, že Boh rozhodne o mojom konci. Mám neustály strach, že sa jedného dňa neprebudím. Neprebudenie zo spánku ma tak desí, že keď nepočujem vedľa seba osobu dýchať, dostanem úzkosť, nespím a približujem sa k nej, hľadám známky života. Fakt, že táto odpoveď prišla tesne predtým, ako nás zavreli v domácnostiach - a teda v čase, keď už som vstávala o štvrtej - ukazuje, prečo som mala problémy so spánkom. Nespala som, budila som sa v noci, prehadzovala som sa. Teraz s liekmi je to lepšie, spím ráno aj v noci. Problémy sú iba večer, potrebujem sa uspať príbehom do vyčerpania. Strach, že Boha niečím naštvem, že ho neposlúchnem, je taký obrovský.

Z čoho máte strach vy?

Dária.