2009-2019 - 10 YEARS CHALLENGE

Ahojte,
viem, že možno vás už fotky 10yearschallenge otravujú a lezú vám na nervy. Skutočne nechápem, prečo by takáto výzva nemohla existovať na rok, alebo prečo neexistovala ten minulý. Minulý rok bol asi každý prekvapený, že aj ten posledný, ktorý sa narodil už v tej novej ére - v roku 2000, oslávil osemnásť rokov, pomyslenú dospelosť. Čo mi pripomenulo, že starnem. Super.

Naozaj si nemyslím, že už som v tom veku, keď by som mala premýšľať, čo som zažila za posledné desaťročie. Nuž, pozbierala som pár informácií a myslím si, že to bude zaujímavé, prečítať si to o pár rokov.  

2 0 0 9

Mám jedenásť. Som piatačka na základnej škole, ešte stále nováčik na druhom stupni. Bývame na východnom Slovensku ešte v tetinom byte v meste mojej školy. Asi sa stále oboznamujem s novými predmetmi - informatikou, biológiou, geografiou, dejepisom a svetom práce. Mám aj nemecký jazyk, vďaka ktorému som si našla ďalšiu spolužiačku, ak by som bola chorá a potrebovala úlohy. Sedím v niektorej z prvých lavíc (myslím, že už v mojom stálom mieste v prostrednom rade) spolu so Samom N. Pravdepodobne ešte stále neviem uveriť, že mu riaditeľka pristúpila na prestup z V. D do V. B, v ktorej som bola ja. Určite sa ešte stále všetci vyrovnávame s tým, že asi polovicu našej IV. B dali do D-éčky, teda v triede mám vážne iba Sama a možno tú Kaťu (vďaka nemčine) a Domču (pretože sme spolu sedeli, kým neprišiel Samo). Pamätám si na moje obavy z matematiky kvôli pani učiteľke (teraz, keď tak nad tým premýšľam, tak sa iba smejem na tom, čo sme zažili). Som úplne oslobodená od telesnej výchovy pre môj zdravotný problém. Rozvrh, žiaľ, neviem, iba viem, že sme mali päťkrát nemecký jazyk. Zrejme som v roku 2008 chodila do školy, keďže na polročnom vysvedčení som mala iba 12 vymeškaných hodín v I. polroku a mala som sólovú dvojku z matiky. V II.polroku (čo je celý rok 2009) som vymeškala 22 vyučovacích hodín, a tiež som mala sólovú dvojku z matematiky. Slovenskú republiku čakala zmena, keď sme prešli na Euro. Pamätám si, ako sme o tom mali besedy v škole. Tuším, že mi nešla geografia. Mali sme v triede naše kvetinky - osem Rómov. Z toho jedna otehotnela, takže som sa po prvýkrát s niečím takým stretávala. Riešilo sa kradnutie desiaty a podobné veci (čo mi pripomenulo, že som v tom období jedla škoricové záviny). So Samom sme boli najlepší kamaráti. Prečo mám pocit, že ešte stále nosím tú obludnú tašku, ktorú mi chcel pomôcť odniesť? V júni som vyhrala tretie miesto vo výtvarnej súťaží, čo som chodila do ZUŠ-ky. V lete som bola v Čilistove na liečebnom pobyte, kde sa píše, že mám vyše 60 kilogramov a cca 150 centimetrov. V septembri som nastúpila do šiestej triedy. Zmenili nám matikárku na matikára (na jej muža) a mne sa začalo trošku ťažké obdobie, pretože sme to riešili, lebo mi potom dal (v roku 2010) sólovú trojku na vysvedčení. Čiže by som to zhrnula do slov matematika, matematika, matematika! Pribudol nám anglický jazyk, fyzika a chémia. Prišiel k nám nový spolužiak Fero, kvôli ktorému sa začala moja šikana. Bola som na telesnej oslobodená iba čiastočne (a keďže ma mal triedny, tak sa to rozhodol aj známkovať). Sedíme spolu so Samkom. Na začiatku septembra sme požiadali úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na môj prvý notebook a tlačiareň, s čím nám neskôr vyhoveli. Oslávila som 12 rokov. Na Vianoce sme boli na východnom Slovensku všetci spolu - tatik, mama, babka, Marek a ja. Netrápili ma ešte každomesačné ženské problémy. Videla som seriály Panelák, Ako som prežil a Keby bolo keby. Chodila som na mojpsik.sk.

2 0 1 9

Keď tak nad tým premýšľam, stačí nám už zhrnúť iba rok 2010 a mali by sme pokryté všetky roky. Keďže o roku 2011 som písala tu a o tých neskôr zase tu. A na obdobie potom mám predsa tento blog. Úprimne, neviem, prečo by som mala zhrnúť rok 2019, keď sa ešte len teraz začal. Tak skúsim napísať o tom, čo sa už udialo. Nepohádala som sa s tatikom za celé vianočné obdobie, čo sme tam boli. Teda nepohádal sa s ním nikto, čo je prvýkrát odkedy tam chodíme. Vždy sa predsa posledný deň pohádame. Hm... všeobecne sa mi zdá, že sa tatik inak správa. Hlavne odkedy som mu povedala, aby požiadal o rozvod. Bol to naozaj veľký minuloročný miľník, ktorý by sa tento rok mohol dostať k realizácii. Okrem toho ma čaká posledný "pokus" prijímačiek na VŠMU, ak ma teraz neprijmu, tak už zostanem na UPJŠ. Budú na Slovensku Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji, na ktoré by som sa veľmi chcela dostať, ale asi nič z toho nebude. Aj keď je iba január, tak už som sa stihla poriadne vyrevať a poviem vám, je neuveriteľné, ako ma dokážu januáre posunúť v mojom zmýšľaní a poznávaní samej seba ďalej. Je mi po dvanástom januári naozaj lepšie. Cítim sa lepšie, akoby sa moja duša upokojila. Akoby som dala konečne zo seba von to, čo ma ťažilo niekoľko rokov. Cítim sa slobodnejšie, rozumnejšie, vidím jasnejšie. Tiež ma opäť chytila pokémonská nálada. A v apríli sa možno stane tiež niečo závažné.

Poďme si, ale porovnať mňa z roka 2009 a 2019.
Mám o približne tridsať kilogramov a desať centimetrov viac ako v roku 2009.
Mám Kristy, najlepšiu priateľku, ktorú som v roku 2009 ešte ani nepoznala.
Nemám môjho najlepšieho kamaráta, brata, Sama, kým v roku 2009 ešte áno.
Verím v Boha, kým v roku 2009 sa mi ešte spolužiaci smiali, že chodím na etickú výchovu.
Nie som šikanovaná spolužiakmi, kým v roku 2009 sa začali ku mne už spolužiaci ozývať.
Študujem na vysokej škole, za čo by som mala byť vďačná, pretože pre zdravotne postihnutých to nie je samozrejmosť.
Viem povedať ďakujem, kým v roku 2009 som to vravela maximálne cudzím ľuďom.
Stále nie som samostná, študujem a nezarábam. Neviem sa o seba postarať, ale rozhodne som nezávislejšia ako v roku 2009 (keďže vtedy bola moja mama ešte doma spolu so mnou).
Nestretávam sa so svojimi vtedy spolužiakmi.
Spoznala som nové krajiny, vyskúšala nové techniky.
Neučím sa a vôbec sa nestretávam s nemeckým jazykom, kým bez anglického jazyka si teraz neviem predstaviť ani deň.
V roku 2009 som vôbec nevnímala hokej, kým teraz si na ňom fičím.
Nechodím na mojpsik.sk, ale píšem príbehy a milujem psov každým dňom viac a viac.
Premýšľam o deťoch, o partnerovi, kým v roku 2009 som takéto veci ani neriešila.
Bývam v našom vlastnom byte na východnom Slovensku v dedine a nie v meste, ako predtým.
Viem viac o svojej diagnóze a zaujíma ma pozorovať svoje telo.
Mám inú farbu očí.
Trávim viac času na notebooku a sociálnych sieťach ako v roku 2009.


A plno ďalších vecí, ktoré ma vtedy robili mnou a o šťastí som ani nepremýšľala, a teraz viem, čo je šťastie, dokážem cítiť lásku. Neviem presne, ako ďaleko som sa posunula, ale viem, že rozhodne k lepšiemu. Každý je predsa lepší, ako bol včera a zároveň horší ako bude zajtra.

Kým ste boli v roku 2009?
Čo si myslíte, čo vás čaká v roku 2019?

Dária.